24.01.07 | Jan, @, další tvorba | 2230 x | vypínač
Merrad
Deň sa chýlil k večeru, mraky na oblohe sa čiastočne potrhali a tak
dovolili zvedavým lúčom Raesa poštekliť smutnú zem pod nimi. Tiene sa postupne
predlžovali, až sa na krajinu začal znášať tichý súmrak. Šero svojím závojom
zahalilo Skalnaté pláne, Medvedí les a postupne pohlcovalo aj Guldurské hory,
ktoré sa nebojácne týčili až k samotným oblakom. Na začiatku Guldurských
hôr sa takmer neba dotýkal štít so starobylým menom Ten – Narod, čo v reči
kráľžovstva znamenalo plochý vrch. Na vrchole bol Ten – Narod skutočne plochý a
na tejto nebeskej plošine stálo rovnako starobylé sídlo Merrard v ktorom
prebývala Nebeská garda. Merrard sa nachádzal v takej výške, že pre toho,
kto nevedel lietať bolo takmer nemožné dostať sa tam. Obydlie Nebeskej gardy
pôsobilo skutočne veľžkolepo, šesť nádherných štíhlych veží rozmiestnených
v tvare obrovského, dokonalého diamantu čnejúcich vysoko nad opevnenia
Merradu obklopovalo hlavnú vežu, ktorá ich nepatrne prevyšovala svojou jagavou
strechou. Všetky veže vyrastali z neskutočne veľžkej haly a v lúčoch
zapadajúceho Raesa nádherne žiarili, akoby chceli vyjadriť dôležitosť tohto
miesta a jeho obyvateľžov.
Opevnenie Merradu malo rovnako šesťuholníkový tvar so strážnou vežou
v každom rohu. Za hradbami sa nachádzalo priestranné štvorcové nádvorie,
ktoré okrem jednej strany obklopovali prekrásne štíhle stromy. Tieto veľžkolepé
stromy mali husté vetvy porastené dlhým strieborným ihličím a ich prijemná,
svieža vôňa sa niesla celým Merradom, pripomínajúc každému miesto odkiaľž
pochádzajú – Strieborný les. Nádvorie končilo dvoma úzkymi cestami vedúcimi
popri jednej zo siedmych veži do hlavnej časti paláca. Obe cestičky boli
lemované sochami slávnych predkov. Popri jednej sa nachádzali sochy hrdinských
jazdcov, bola to cesta po ktorej kráčali len ľžudia, druhá bola zdobená sochami
nebojácnych drakov a po nej smeli ísť iba draci.
Každú jednu zo šiestich vonkajších veží obýval jeden jazdec a jeho drak,
vnútorná, siedma veža patrila Vigorovi a Orisovi – vodcovi Nebeskej gardy a
mocnému drakovi. V obrovskej hale, čo spájala všetky veže sa nachádzali dve
siene, tá väčšia z nich bola Sieň slávy, menšia slúžila na prijímanie
významných návštev a vedenie rokovaní. Obe siene boli prekrásne zdobené freskami
s rôznymi výjavmi z dávnej histórie, avšak krásu Siene slávy mohli
zočiť a obdivovať iba členovia Nebeskej gardy.
Ťažké, kované dvere vedúce do Siene slávy sa nehlučne otvorili. Na ich
prahu stála vysoká postava v bohato vyšívanom plášti, ktorý pod krkom
spájala zlatá spona. Muž chvíľžu stál vo dverách, zamyslene hľžadel na prekrásne
maľžby, ktoré miestami pôsobili takmer ako živé, akoby všetky tie tvory niekto
len pred chvíľžou zaklial a nechal ich tam na veky vekov. Po niekoľžkých
sekundách, čo sa mu zdali ako večnosť sa otočil, zamrmlal niečo popod nos a
odkráčal do svojich komnát. Dvere sa opäť nehlučne zatvorili, aby ďalej strážili
tajomstvo jazdcov a drakov.
Vigor
Vysoká postava muža mĺkvo stála pri okne sledujúc posledné lúče Raesa.
Ticho sa odrážali od západnej veže Merradu a dodávali jeho tvári zvláštny medený
lesk. Mužove ostré rysy čiastočne zmäkčovala hnedá briadka popretkávaná bielymi
prameňmi, ktoré akoby chceli svedčiť o jeho veku. O tom však rozhodne
nehovorili jeho vlasy gaštanovej farby bez jedinej šediny. Stále boli rovnako
husté ako pred dávnymi rokmi a sčasti mu prikrývali výrazne čelo. Nepatrne sa
pohol a opäť uprel svoje smaragdové oči do diaľžky. Myseľž mal úplne čistú, bol
v stave pripomínajúcom hlboký tranz. Výraz tváre sa mu postupne uvoľžnil.
V myšlienkach našiel Orisa a spojil sa s jeho vedomím, aby duchovne
vytvorili jednu bytosť s možnosťami presahujúcimi ľžudské chápanie.
Oris prudko otvoril oči, neprítomný pohľžad však prezrádzal, že duchom sa
nachádza niekde v diaľžke. Vycítil Vigora, tok jeho myšlienok silnel,
z nepatrného spojenia, ktoré neustále udržiavali sa stala dravá rieka, aby
vzápätí prerástla do nekonečného oceánu. „Zdravím ťa starý priateľž, myslím, že
náš čas sa kráti…“ Vigorové myšlienky splynuli s Orisovými do
spoločného prúdu, obaja sa stali človekom a drakom v tej istej chvíli.
Vigor niekoľžkokrát zažmurkal očami, aby zaostril zrak, následné preletel
po tmavých siluetách Guldurských hôr. Stále stal pri okne, opatrne sa otočil a
rozhýbal si stuhnuté telo. Rozhovor s Orisom skončil, teraz zostávalo už
len zvolať jazdcov.
zklamání ... osud povídka život momentka láska podzim fantasy beznaděj sen přetvářka sobota žena zima aa touha srdce tma voľný verš antilistí město pocit svoboda hrůza smutek strach * samota příroda jen tak krev humor vztahy temnota deprese marnost mládí realita vztah poezie pocity erotika horor haiku sex vyznání smrt noc nenávist zoufalství emoce naděje les čas x bolest . horror .. vzpomínka cesta
Nokturno je místem pro všechny milovníky fantasie, dobrého počtení a rozumné rozpravy.
©1999-2025 Skaven
komentářů: 14779
článků: 557
obrázků: 3653
dílek: 6475
autorů: 867