Nokturno.net / tvorba / dílko

Občas sú ulice vysmiate
ľudskými lampášmi,
čo si vzájomne svietia
a nebo plné dúhy,
ktorá farbí okuliare doružova

Občas sa srdce rozbúcha
a sníva, čo keď, čo ak
a čo všetko krásne bude potom,
s láskou sníva ružovo
i pomätený v klietke

A občas...
zhoria všetky labutie pierka,
ulice zhasnú
a keď nevládzem kráčať
znova sa obzriem za dúhou,
ktorá bola kedysi naša