Nokturno.net / tvorba / dílko

Ako pierko sadne si ti na jazyk,
ako keby po chrbte prebehol ti mrázik...
Do slín sa ti zamieša pocit vábny,
keď sa hviezdy zamocú do mliečnej dráhy.
A ten pôžitok, akoby ťa pobozkal ten
najmilší,
na ktorého pri každom sníčku pomyslíš...
Náladu ti popraví ako najlepší priateľž,
pritúli sa k tebe ako včela keď si sadá na peľž.
Oči sa ti od pôžitku rozjasnia,
pozeráš do tmy, ako do jasna...
A ten pocit, čo dovnútra sa blíži,
že musíš ochutnať, čím sa líši...
to ďaľžšie sústo radosti.
No aj napriek všetkej znalosti-
nedokážeš opísať túžbu
po ďaľžšom kúsku.
Takto ťa to stále láka...
je to naša čokoláda:)