Nokturno.net / tvorba / dílko

Do vnútorného skjebne vstúpim bosou nohou
a ty o tom vedieť nebudeš...
Ako by si aj o tom vedieť mohol?
Len pohľžad do očí, len toľžko smieš.
Tak hľžadíš mi do očí...?
Cítiš tú hĺbku?
Som Freyja, čo si ťa ochočí.
Mačacia bohyňa stočená v klbku.
Čo vidíš ešte?- Ešte čo vidíš?
Sokolie pierka mi zostali vo vlasoch.
A brísingamen na prsiach mám- tomu sa divíš?
Ach, mocný šperk škriatkov chráni ma v nečasoch.
A ja len nastavujem tvár vetru a dažďu.
Čo na tom, že mi po tvári steká maskara.
Tak ako mňa uctievaj každú,
a ona možno si zvolí ťa za kráľža.
Pozeraj mi stále do očí!
Som taká, aká som.
Som malé zviera, čo si ťa ochočí...
A do tmy zmizne ti pod nosom.