Nokturno.net / tvorba / dílko

Stácam sa vo víre nekonečných myšlienok
myšlienok bezodných a temných
Kráčam červenou záhradou,
z jej zapadlých útrob
hľžadia
na mňa vekom oplakané
hroby
Tá červená.. je to krv?
v šere vyzerá
tak čierna, tak čierna…

Schádzam z blatistej cesty
obzerám si náhrobky
a hľadžím na jeden s menom
mojím menom
ich oči ho už videli
a plakali v šere
čierne slzy, čierne slzy…
Klopím zrak
otáčam sa do minulosti plnej
nikdy nekončiacich otázok.
Život je Krv
v šere tak čierny,
tak čierny…