07.10.06 | maria, @, další tvorba | 2393 x | vypínač
Kdesi v hĺbke komnaty môjho srdca
horel raz oheň, vatra storaká…
Neviem, čo sa stalo,
Možno ho udusili špinavými handrami.
Možno ušľžapali, udupali,
Či azda vodou z kaluže zaliali?
Ostala len pahreba…
Ani len kúsok tlejúci..
Kto to urobil?
Kto???
Kam zmizol ten oheň?
Kam jeho svetlo?
Kde sa podelo to teplo?
Kto to urobil…
Kto..?
A možno, že…
Možno ja som ho udupala,
Možno ma pálil,
Možno mi oči oslepoval..
Áno, predsa som to bola…
ja
, linkuj! 
, jagg 
temnota vyznání sen deprese čas haiku vztah emoce tma aa humor zoufalství antilistí mládí touha povídka fantasy . horror láska osud momentka podzim sobota smutek naděje noc pocity zklamání x poezie žena vzpomínka srdce jen tak zima erotika krev marnost smrt hrůza realita voľný verš nenávist horor přetvářka pocit bolest beznaděj * ... svoboda příroda život samota cesta les město sex .. strach vztahy
Nokturno je místem pro všechny milovníky fantasie, dobrého počtení a rozumné rozpravy.
©1999-2026 Skaven
komentářů: 14788
článků: 557
obrázků: 3653
dílek: 6519
autorů: 867