14.10.06 | maria, @, další tvorba | 2134 x | vypínač
Už som prešla celú záhradu
a zodrala vetchú obuv.
Už som prešla celým nádvorím
a poztŕhala v mučiarni okovy.
Rozplietla som zlatovláske vrkoče
a zmárnila princove snahy.
Našla som ružu, krásnu,
v mojich rukách však našla záhubu,
zčernela na uhoľž.
Dali mi do rúk dýku
a núkali krásu večnej smrti.
Zborili mi mosty
a roztrhali vzácne mapy,
cesty zahradili zrkadlami.
Vzali mi veľža,
ale ja im za to ešte viac.
Už sa ma nezbavia
Jedine že by sa princ naučil lietať…
, linkuj! 
, jagg 
naděje poezie město zima vyznání zoufalství horor mládí přetvářka žena sen vzpomínka osud pocity .. . povídka x horror sobota ... smutek beznaděj marnost antilistí vztah krev humor emoce podzim realita touha láska erotika bolest cesta jen tak zklamání fantasy svoboda aa momentka deprese srdce les temnota * tma pocit haiku příroda noc samota voľný verš čas vztahy hrůza smrt život strach nenávist sex
Nokturno je místem pro všechny milovníky fantasie, dobrého počtení a rozumné rozpravy.
©1999-2026 Skaven
komentářů: 14784
článků: 557
obrázků: 3653
dílek: 6514
autorů: 867