Nokturno.net / tvorba / dílko

Dlho premýšľžal, kým na papier pred sebou niečo napísal.


Prepáč.


Vzápätí to zaškrtal. Nie. To by nebol dobrý začiatok. Ale ako začať? Dnes konečne našiel odvahu napísať jej a znova ju stráca. Má to vôbec ešte význam?


Odišla. Nechal ju odísť. Odišla a ani raz sa neobzrela. A  on tam stál a hľžadel za ňou. Dúfal, že sa vráti. Že si to na poslednú chvíľžu rozmyslí. No ona kráčala ďalej. Opustila ho. Zavinil si to sám.


Opäť zobral pero a napísal:


Milujem Ťa. Stále Ťa hľžadám vo všetkom, čo mi po Tebe ostalo. Tvoju tvár, tvoj úsmev, oči. Ešte stále cítim Tvoju voňavku. No Ty tu nie si.


Bez rozmýšľžania skrčil papier a odhodil ho do koša. Neverila by tomu. Už nikdy mu nebude veriť. Sklamal ju. Ranil. Ublížil jej. A  pritom ju miloval. Miloval každý kúsok z  nej. Čo sa s  ním stalo? Čo sa stalo s  nimi?


Chýbaš mi. Chcel by som Ťa opäť vidieť. No neviem, kde si. Akoby si sa vyparila. Nikto o  Tebe nevie. Alebo mi to nechcú povedať.


Pokrútil hlavou a preškrtol vety, ktoré napísal. Nemyslel si, že to bude také ťažké. Napísať pár viet. Veď jej písaval listy. No toto bolo iné. Všetko bolo iné.


Zabudla? Je šťastná? Dá sa vôbec zabudnúť na to všetko, čo zažili? Tvrdila, že ho navždy bude nosiť v  srdci. Preklínala ho za to. Ich posledná hádka sa mu stále ozývala v  hlave. Jej výčitky. Jeho chabé výhovorky. Jej slzy. Nepokoj, ktorý cítil. Jej smutné oči. Pocit viny pri každom pohľžade na ňu. Pri každej slze, ktorá jej stiekla po bledej tvári. Pri každom jej slove. Každej otázke.

,,Ublížil si mi,“ povedala a potom odišla. Chcel ju objať, no ona ho odstrčila. Už netúžila po jeho blízkosti, ktorú predtým vyhľžadávala. V  tej chvíli trpel viac ako ona. Strácal ju. Svoju lásku. Milovaného človeka. A  nebolo nič, čo by ju zastavilo. Nemilovala ho? Zabudla na lásku kvôli jeho prešľžapu?


Zhlboka sa nadýchol. Prehrabol si vlasy. Zobral nový papier a pero.


Prepáč. Milujem Ťa. Chýbaš mi. Už to nie som ja, keď tu nie si. Som sám. Buď vždy strojcom svojho osudu. Nechaj sa ovládať svojimi vášňami, až vtedy sa Ti splnia všetky sny.


Prečítal si to ešte dvakrát. Usmial sa. Konečne to bolo podľža jeho predstáv. Podpísal sa a chvíľžu na list hľžadel. Pousmial sa a list roztrhal a zahodil do koša.


Aj tak by jej ten list neposlal. Aj tak by jej nikdy nedošiel. Nikdy by si ho neprečítala. Nikdy by nezistila, čo jej chcel povedať. Aj keby veľžmi chcel. Nepoznal jej adresu…