11.02.07 | čtenář Nokrhle | 1717 x | vypínač
Stojím a prizerám sa zániku,
večného, od ktorého niet úniku.
Prechádzam sa sám troskami starých miest,
Kedysi to tu žilo, ľžudia sa prechádzali,
prechádzali, rozprávali a smiali
Spomínam na dobu, odkiaľž viedlo mnoho ciest
Dôvera. Láska. Priateľžstvo. Mier.
To všetko zvládneme, tak nám len ver.
A potom je tu ten zlovestný muž.
„Víťazstvo je naše! Bojujte! Už!“
A všetko sa z ničoho nič rúca…
Steny našich otcov, kamene skladané
stareckou rukou, potom a bázňou,
stojíme pred Bohom a jeho kázňou.
Sme mŕtvi a naši duchovia hýbu sa mestom,
ulice napĺňa smrť svojím vreskom.
Púšť je jediné čo po nás zostalo, púšť a skaza,
chceme sa vrátiť, no vrátiť nedá sa.
Pár ťažkých oceľžových káblov trčí z mostov,
trčia von sťa cievy z odtrhnutej končatiny,
z lietadiel zostalo pár dolámaných chvostov,
tento svet odišiel a už nebude iný.
Už zomrelo všetko navôkol.
Svet je pustý a prázdny,
A smrť nemá pochopenie,
Zabíja, kosí, miesi ľžudské cesto
Núti duše odísť na miesto,
kde už nesídli utrpenie.
Teraz sa len vyškiera, smeje, zazerá nemo,
ako nádej zomrela – posledná – čím obhájila svoje meno.
vyznání aa čas svoboda . deprese život vzpomínka les osud * beznaděj momentka nenávist láska město smrt humor erotika zima podzim antilistí temnota emoce poezie naděje jen tak bolest sex marnost zklamání povídka srdce smutek touha strach noc pocit x samota fantasy krev žena vztah mládí zoufalství horor voľný verš cesta .. příroda sobota vztahy pocity hrůza přetvářka tma haiku realita sen horror ...
Nokturno je místem pro všechny milovníky fantasie, dobrého počtení a rozumné rozpravy.
©1999-2024 Skaven
komentářů: 14769
článků: 557
obrázků: 3653
dílek: 6445
autorů: 866