Nokturno.net / tvorba / dílko

Za oknami trepe dážď na studený kameň,
plieska, kvíli, plače…PRŠÍ

V  kvapkách dažďa vidím Tvoju tvár,
už sa neusmievaš- plačeš…PRŠÍ

Prečo tie studené slzy?
Prečo ten dážď?
Predsa si to tak chcel, tam to máš!!!

Nenúť ma plakať s  Tebou
Nevidím Ťa, nepočujem,
stávam sa nemou a slepou.
PRŠÍ…neprestávaš

Spoza mrakov na mňa mávaš,
Priala som si mať Ťa za aniela,
keď Ťa stratím.
Myslím na nás,
tak si dlhé chvíle bez Teba krátim.

Prestáva pršať,
utícha,
„obejmu tě…
tak už nebreč!“
KEBY SI TO POVEDAL