08.03.07 | Michaela, @, další tvorba | 2108 x | vypínač
Za oknami trepe dážď na studený kameň,
plieska, kvíli, plače…PRŠÍ
V kvapkách dažďa vidím Tvoju tvár,
už sa neusmievaš- plačeš…PRŠÍ
Prečo tie studené slzy?
Prečo ten dážď?
Predsa si to tak chcel, tam to máš!!!
Nenúť ma plakať s Tebou
Nevidím Ťa, nepočujem,
stávam sa nemou a slepou.
PRŠÍ…neprestávaš
Spoza mrakov na mňa mávaš,
Priala som si mať Ťa za aniela,
keď Ťa stratím.
Myslím na nás,
tak si dlhé chvíle bez Teba krátim.
Prestáva pršať,
utícha,
„obejmu tě…
tak už nebreč!“
KEBY SI TO POVEDAL
poezie beznaděj krev les touha vztahy fantasy naděje strach čas sex žena zima sobota povídka nenávist .. bolest život zklamání antilistí emoce zoufalství sen srdce vzpomínka podzim realita samota vyznání příroda pocity mládí humor erotika přetvářka * pocit horror cesta momentka marnost ... město . aa hrůza noc deprese láska vztah svoboda jen tak tma voľný verš smutek x temnota smrt horor haiku osud
Nokturno je místem pro všechny milovníky fantasie, dobrého počtení a rozumné rozpravy.
©1999-2024 Skaven
komentářů: 14769
článků: 557
obrázků: 3653
dílek: 6445
autorů: 866