Nokturno.net / tvorba / dílko

Pamätám sa ako som ti sedela na kolenách

a ty si ma učil prvé tóny na klavíri…


Prísny výraz v  tvári

a predsa si žiaril.

Nasmiali sme sa spolu

teraz len pozeráš dolu,

sleduješ nás ako rastieme,

sleduješ naše radosti a starosti,

uvedomuješ si,že aj my starneme.


Snažíš sa nám pomáhať

a zodpovednosť v  nás naháňať.

Keď si bol tu, zabudla som…

Zabudla som ti povedať,

ako veľža pre mňa znamenáš!

Moju báseň teraz čítaš,

chcem ti len napísať,

ako VEĽžMI mi chýbaš!