Nokturno.net / tvorba / dílko

Je to nejaký nedefinovateľžný cit, cítiš niečo, čo už nikdy k  nikomu cítiť nebudeš. Keď ide o  lásku, neľžúbiš len štvrtinou srdca, ani polkou, ale celým srdcom. V  dave ľžudí vidíš len toho, koho miluješ a ostatní ako by ani neexistovali. Čakáš len na hodinu, ktorú prežiješ s  tým, ktorého ľžúbiš.
Láska je tak krásny cit, pretože robí človeka šťastným. Zaľžúbení sa dokážu nad všetkým preniesť bez ťažkostí. Keď som sa zaľžúbila ja, sama som na sebe badala isté zmeny. V  škole som mala lepšie známky, stále som sa smiala, cítila som, akoby som mala krídla a lietala nad všetkými problémami- neuvedomovala som si ich. Prečo vzniká takéto puto medzi ľžuďmi? Prečo práve on? Prečo som sa zaľžúbil práve do nej? Na tieto otázky nevedia odpovedať ani jedna z  vied. Hovorí sa, že na svete sú len traja ľžudia, ktorých môžeš ľžúbiť, ale čo ak sú na opačnom konci sveta?
Ako pekne znie výrok:„Láska dáva krídla…“ Myslím, že to znie pekne, ale nesie to v  sebe aj isté varovanie. Ako slávny Ikaros, ktorý chcel vzlietnuť k  slnku, dostať sa bližšie k  Bohom a pre svoju márnivosť zomrel.
Očakávaš od lásky len to najlepšie, najkrajšie a keď sa tvoje očakávania splnia, si zaľžúbená a nemyslíš na to najhoršie. Lietaš v  oblakoch… Raz však príde ťažký pád, z  ktorého sa len veľžmi ťažko spamätáš.
Osobne si myslím, že to, čo nastane po páde, je spôsobené egom človeka. Svet sa ti úplne prevráti a myslíš, že už nikdy nezažiješ nič podobné, opak je pravdou. Dá sa pokračovať, ale noci sú o  niečo dlhšie a život naberá čierny odtieň. Z  krásnych oblakov rovno na zem… A  to je hlavná príčina, prečo začneš hľžadať niekoho lepšieho, krajšieho, citlivejšieho­…“šieho“. Stále v  niečo dúfaš, ale prečo? Prečo sa trápiť, ak príde niekto lepší? Aj keď príde a bude stokrát lepší ako ten, ktorý ti zlomil srdce, nikdy sa do neho nezaľžúbiš. Ale prečo, keď je taký úžasný? Pretože v  láske nerozhoduje rozum, ale niečo iné? Ale čo? Možno nejaký neviditeľžný plamienok, ktorý je medzi ľžuďmi a podľža ktorého vieme zistiť, kto je nám súdený.
Láska ma svoje svetlé, ale aj tmavé zákutia, škoda, že ich niekedy nemôžeme presne odhadnúť. Čo by sa stalo, keby láska neexistovala?