11.01.09 | čtenář Johann Wolfgang Mária Amadovič, @ | 2152 x | vypínač
Len kúsok cez kopec nad dedinou
kam staré ženy
chodili vodu do krčahov črieť.
Kaplnka a pódium s tehál,
čo farbu nachytali od plameňa
pod lipami - slovenským to majestátom
od vekov je postavená.
Tam každý rok
vyberiem sa z jara
Bohu vzdávať česť.
A svedkom k tomu
sú mi
okrem zo slovenska majestátov,
cudzích oči tisíce,
čo prišli - peškom
tak ako ja
a dalo by sa k tomu,
ešte riecť,
že dosvedčiť by
mohli
i staré - vytesané do mramoru
z hrobov zopár kamene,
čo s pod brečtanu
rastú opodiaľ.
To miesto, čo značku
na papieri z kartografu
nikdy nemalo - a nema.
Čo nepoznajú ľudia
čo nevyrástli - v mojom rodnom kraji
predsa mi je blízke - svojím čarom.
Nostalgiou,
na otcov a na pradedov
ktorý pobrali sa z tohto sveta
o stupienok vyššie - do levela.
vztah vztahy samota * příroda bolest haiku temnota erotika pocit žena smrt fantasy vyznání sex les touha život sobota smutek krev hrůza momentka .. zima naděje cesta mládí tma beznaděj láska jen tak poezie podzim antilistí přetvářka čas vzpomínka emoce sen svoboda aa zoufalství strach srdce x deprese zklamání noc nenávist ... . humor horor město osud realita marnost pocity voľný verš povídka horror
Nokturno je místem pro všechny milovníky fantasie, dobrého počtení a rozumné rozpravy.
©1999-2024 Skaven
komentářů: 14769
článků: 557
obrázků: 3653
dílek: 6441
autorů: 866