Nokturno.net / tvorba / dílko

Len kúsok cez kopec nad dedinou
kam staré ženy
chodili vodu do krčahov črieť.
Kaplnka a pódium s tehál,
čo farbu nachytali od plameňa
pod lipami - slovenským to majestátom
od vekov je postavená.
Tam každý rok
vyberiem sa z jara
Bohu vzdávať česť.
A svedkom k tomu
sú mi
okrem zo slovenska majestátov,
cudzích oči tisíce,
čo prišli - peškom
tak ako ja
a dalo by sa k tomu,
ešte riecť,
že dosvedčiť by
mohli
i staré - vytesané do mramoru
z hrobov zopár kamene,
čo s pod brečtanu
rastú opodiaľ.

To miesto, čo značku
na papieri z kartografu
nikdy nemalo - a nema.
Čo nepoznajú ľudia
čo nevyrástli - v mojom rodnom kraji
predsa mi je blízke - svojím čarom.
Nostalgiou,
na otcov a na pradedov
ktorý pobrali sa z tohto sveta
o stupienok vyššie - do levela.