Nokturno.net / tvorba / dílko

Hmla ako výraz vďačnosti

nesúlad pocitov z končekov prstov dotýkajúcich sa klávesnice.

Hniloba zlosti, ktorá stále len vrie a vrie niekde vo vnútri a pritom na povrchu.

Plávať oproti prúdu a hladať jej koreň...bezúspešne.

Vyprchajúca vôľa a narastajúci chctíč,
poslednými úlomkami inštinktívneho vedomia sa vrhať po končekoch stebiel pôvodných myšlienok o slobode. Tápať, hádzať sa o zem a vydávať mumlavé zvuky, ktoré sa odrážajú od uzavretého kruhu. Pridŕžať si čiernu šatku na slepých očiach, aby nebodaj cez viečka neprešiel zlomok svetla.
Otvárať pomyslené dvere stále dokola až kým človeku nie je zle a nevyzvracia okrem svedomia aj bezsvedomie. Rozbíjať zrkadlá, ale nie pre ten pocit chtíča, práveže sa len čudovať nad tým "čo to vlastne robím"

Nie pekne chaotické usporiadanie spomienok a snaha dať do slov niečo, čo sa nedá sformovať ani v myšlienkach.

A potom len ticho a realita a otázka "kde som bol"...

a zase ani ten tieň tieňa inšpirácie a prst pritlačený na "backspace"