Nokturno.net / tvorba / dílko

Podliezavá chuť vypluť zo seba pár nezmyselných pozliepanín slov v syntaktické celky. No nevyuži to!

Modlitba za večnosť a život v nej, keď človek ani nevie čo robiť v nedeľu poobede, keď prší. Patetické!

Začni cítiť!Začni rozmýšlať aj inak ako hlavou!Začni žiť...a potom, keď bude myseľ pripravená aspoň na zlomok pochopenia toho, čo večnosť je, sa pokús o nej uvažovať a vtesnať ju do ohraničenej predstavivosti, ktorú tak rád zatiaľ držíš na uzde a hovoríš si "nedá sa". Tak skús prevrátiť oči dovnútra svojej hlavy a nerozplakať sa, čo tam uvidíš. Smeješ sa, že tmu?Áno, aj ja ju vidím zatiaľ...ale do smiechu mi nie je. Skôr hnev, čo tam robí ta tma, skôr hnev, prečo tie hranice, skôr SPRAVODLIVÝ hnev, kam som sa to dostala.
Ale to len keď zatvorím oči a energia neprúdi...to len, keď začínam utekať a prvé kvapky potu vystúpia na čelo...potom sa hnev mení na úsmev a na pocit moci, ktorú má každý z nás. Moc zmeniť to, čo žijeme, lebo nie všetko je naozaj skutočné :) moc - uvedomenie si. Že nie všetko musí byť také, že slzy môžu byť aj od neskutočného šťastia. Že pozeranie do temnoty nie je nakoniec tak inšpirujúce a napĺňajúce...
Moc je v každom z nás.A máme dokonca aj kľúč - možnosť sa rozhodnúť ako ju použijeme :)

Na to, aby človek mohol robiť štastných ľudí okolo seba, potrebuje základný piliér...seba samého :)