Nokturno.net / tvorba / dílko

Dim

Položil som na stôl korbel piva.Tá červenovlasá dračica mi zato venovala odzbrojujúci úsmev. Pýta sa, či si chcem prisadnúť. No samozrejme. Konieckoncov „Zlomený šíp“ je moja krčma a Nod s Rodom by si mali svoje výplaty zaslúžiť. Sú pekne lemraví, ale nemám to srdce ich vyhodiť. Ich krysie pehavé tváričky by tomuto podniku chýbali. Dávajú mu isté čaro. Sadám si k mojej dračici a pýtam sa, či jej môžem poslúžiť aj niečím iným ako pivom. Pohžad mi zablúdi z jej hlbokého výstrihu,v ktorom na smotanových prsiach svieti zlatý medailón, do opačného rohu miestnosti. Moja ostrouchá elfka teraz určite žiarli,aspoň ja by som bol rád keby žiarlila... Eithel je asi jediná ženská, s ktorou by som rád trávil aj dni,nielen noci. Ale tie noci zatial vždy stáli zato. Milujem jej dokonalé pružné telo, milujem ako si odhŕňa plavé vlasy z čela, milujem ako vyčerpaná spí vedža mňa...Asi ju milujem. Sedí tam ešte vždy s vlhkými vlasmi od dnešnej búrky, ale nepozerá sa sem. Hypnotizuje Noda aby jej priniesol ten korbel piva, čo si objednala. Nuž čo, vrátim svoj pohžad späť do výstrihu. Pokúsim sa vyhrať stávku s Eithel, tých osem zlatých, o ktoré ma obrala minule jej len tak nedarujem. Nejde o tú sumu, ide o ten pocit. A ak tentokrát vyhrám, bude to určite skvelý pocit. Už teraz cítim svoje ruky na tom dokonalom tele v presvítavom hábite a prsty zapletené v tých nádherných ohnivých vlasoch...A ten barbar, o ktorom Eithel tvrdila, že bude túto noc s ňou, dáva viditežne prednosť kockám. Rusovláska sa ku mne nahla, koketne si začala okolo prsta omotávať prameň vlasov a na otázku, ktorú som jej predtým položil odpovedá možno. Usmejem sa, v jej temnezelených očiach vidím čo to možno znamená. Pýtam sa na meno. Hovorí že sa volá Sierra. Odpovedám, že by sa jej viac hodilo ohnivá Dračica. Nedáva najavo, či sa jej ten kompliment páčil alebo nie a pýta sa na moje meno. Nemám čo skrývať, tak jej ho hovorím. Pýtam sa na ten medailón. Aj tak si určite všimla, že jej civím na prsia. Má naozaj pekné prsia. Hovorí, že je kňažkou boha ohňa a že to čo má na krku je jeho symbol. Vravím, že je to zaujímavé, ale ak je toto kňažka nejakého svetlého boha, tak som nikdy nemal v ústach kvapku alkoholu. Vyzerá ako pobehlica z pekla. Nádherná pobehlica. Pomaly jej pokladám ruku na nohu a jemne jej hladím vnútornú časť stehna. Nemá voči tomu výhrady, usmieva sa na mňa. Pýta sa na tie historky o vlkodlakoch, čo po mestečku kolujú. Vravím jej, že im neverím, ale strieborná hviezdička na krku, ktorú mi dnes ráno na trhu nanútila stará šialená cigánka si asi myslí niečo iné. Chcel som ju dať Eithel, mne sa vežmi nepáči, ale odmietla. Dávam ju Sierre a ona si ju zavesí okolo krku. Ona historkám o vlkodlakoch verí. Verí aj tým o upíroch ,vílach ,škriatkoch ,démonoch a inej hávedi. Vraví, že sa mi zato musí poďakovať. Nahne sa ku mne a začne ma vášnivo bozkávať . Milé poďakovanie. Pri tom bozku mi krv pulzuje v žilách. Chcem aby nikdy neprestala. V jej bozku bolo tožko hladu a vášne... Poriadne ma vzrušil. Prestala. Odtiahla sa a prehrabla si rukou vlasy. Ten barbar, ktorý sedel u stolu vedža zmizol. Teraz ma to nezaujíma. Nič ma nezachráni. Snáď...Hlavou mi preblysla myšlienka na Eithel. Na nežné dotyky jej úst, sladké ako jahody a teplé ako dnešný letný dážď. Ale Eithel tu nie je. Nie je pri mne. Všimol som si kam zmizol ten barbar- k jej stolu. A tak teraz nemám pred očami iné len Sierrine rubínové pery. Tvárou jej prebehol slabý úsmev. Vie, že som v jej moci. Závislý na jej bozku. Dopíjam svoj korbel piva. Mal ma schladiť, ale nepomohlo mi to. U Noda som nám objednal ďažšie dve holby. Pýtam sa Sierry, v ktorom chráme sa naučila tak bozkávať. Neodpovedá, iba sa smeje. Pýta sa ma prečo neverím na vlkodlakov. Odpovedám, že neviem, ale vážne uvažujem nad škriatkami a ukážem na Noda, ktorý nám nesie naše holby. Jeho pehavá krysia tvár sa snaží tváriť dôležito. Sierra a ja sa smejeme. Nahne sa ku mne, že mi niečo pošeptá. Naschvál som otočil hlavu aby sa naše pery opäť dotkli. Nielen ona je tá, kto pozná rafinované pravidlá zvádzania. Pobozkal som ju. Možno to bol trochu drsný a divoký bozk, ale je mi jasné, že sa jej páčil. Trochu ju to prekvapilo. Znova sa naklonila k môjmu uchu a šepká. Pýta sa, či by sme mohli zmeniť miesto. Neodpoviem, namiesto toho zavolám Noda a poviem mu, že keby sa vyskytol problém budem hore. Spiklenecky na mňa mrkne. Určite by si to so mnou rád vymenil. Možno sa mu tiež niekedy podarí, keď sa na ňom dobúri puberta. Nod je prasa. Vediem Sierru hore schodami, na poschodie do mojej izby na konci chodby. Nevadilo by mi vrhnúť sa na ňu priamo v tej chodbe, ale nechcem nič pokaziť. Cítim, že Sierra je nevypočitatežná, možno by stačil jediný pohyb a čaro okamžiku by bolo preč. Otvoril som dvere a zapálil som olejovú lampu na nočnom stolíku. Sierra odhrnula záclony. Pocítil som úder mesiaca na mojej tvári..
Upadol som do extázy a teraz som precitol. Bolo to nádherné a potom som asi zaspal. Myslím, že som spal asi dve hodiny. Som vyčerpaný a cítim akúsi bolesť. Jej epicentrum je niekde na krku. Vidím Sierru ako sa pomaly zmyselne oblieka do svojho čierneho hábitu. Vlasy má divoko rozstrapatené a pery lesklé a červené. Všimla si, že som hore. Nahla sa nad postelou a venovala mi dlhý bozk. Záplava jej vlasov ma pošteklila na tvári. Vlialo to do mňa trochu energie. Bohužial nie dosť aby som ju vtiahol späť do postele. Chcel som to aspoň skúsiť, ale vyšmykla sa mi. Pozorujem ju ako odchádza. S ňou aj veža vášne, ale aj čosi temné, čo sa nad ňou vznášalo ako pekelný tieň. Pri dverách sa otočila. Vraví, že sa mám začať vyhýbať slnečnému svetlu. Pýtam sa ako to myslí. Pošle mi vzdušný bozk a naposledy ma prebodne svojimi zelenými očami, než sa za ňou dvere navždy zatvoria. Nerozumiem...A potom si nahmatám hrdlo a ten dotyk ma zabolí. Mám na ňom dve malé rany- aspoň podža hmatu. Už chápem, už to niesom ja. Zmenil som sa. Ale nemyslím na Sierru. Myslím na Eithel. žúbim ju. Ale som prekliaty... Zabránila by mi láska zahryznúť sa do jej krku??? Dúfam, že áno, ale neviem to iste... Prijala by moje prekliatie? Neviem. V každom prípade už s ňou nebudem môcť tráviť dni. Už len noci...