Nokturno.net / tvorba / dílko

Vyrezaná z dreva brezy.
Tvarovaná z porcelánu.
Vypchatá bielym papierom
a nepokreslená...
Bledá bábika.
Mojej bledej kože
dotýka sa iba luna
bielymi prstami.
Krehne mi telo.
Na riasach kvapky miezgy,
zaslepia mi oči hneď po ránu,
tak, že neviem kto vlastne som
a či s menom alebo bez mena?
Iba bábika...
čo všetko dať môžem?
Kúsok srdca, nosa, lona...
Za dušu s tepom a oči s iskrami.
Bábika má iba málo.