Nokturno.net / tvorba / dílko

Ďalší Romanov denník...


Zápis prvý:

Ahoj, volám sa Roman a toto je môj denník. Ďalší, už asi dvestopäťdesiaty v poradí, ale čo iné by tu človek robil, že. Odkedy som prestal reagovať na kokaín sa moje koníčky cyklicky opakujú. Dokonca aj koníček zapisovania cyklov mojich koníčkov už je tu tretíkrát. Ako povedal klasik: „Päťtsto rokov života je aj na takého dementa ako som ja moc.“ A to bolo prosím pekne približne 2 milénia dozadu, kde si ešte niekto myslel, že žiť 500 rokov je veľa … pche.
Pravá nuda sa začína až na troch nulách. Každý druh zábavy, každý koníček, každý druh vzťahu, každý najzvrátenejší najšialenejší nápad zopakovaný až k absolútnej otupenosti.
Ani sa nedivím že sa väčšina planéty vyvraždila v masových surrealistických neogladiatorských zápasoch. Človek by dnes dal za chvíľku zábavy aj život, čokoľvek je lepšie než toto, toto nie je ani nuda. Nie že by som si pamätal aký je to pocit, to ani náhodou, ale toto by som nazval skôr absolútnou emocionálnou tuposťou. Na nič neexistuje reakcia. Nikdy nekončiaca prázdnota. Aspoň čo sa pamätám tak nejako to nazvali aj na výročnej konferencii „prečo je život o ničom“ 2750. ročník. Aj keď, nie som si istý , v polovici som unavený masturbáciou zaspal.

Zápis druhý :

Wow , toto bol oficiálne najviackurvapičoneuveriteľný deň od vynálezu nesmrteľnosti. Všetko sa zmení, už žiadne hľadanie nezmyselných situácii so zbytkovymi emóciami, už žiadne hľadanie nevyskúšanej kombinácii drog. Toto je ono, toto je budúcnosť, konečne som niečo cítil po všetkých tých rokoch.dve jednotky nadšenia narezané tromi jednotkami šťastia priamo do mojej hlavy. Vďaka bohu za človeka čo to vymyslel, znovu som dokázal na vlastnej koži cítiť radosť z toho čo ešte len príde, cítiť prítomný okamih a krásu. Všade okolo mňa vidieť natoľko známe tvare a predsa cítiť priateľstvo a radosť namiesto klasického znudenia a otrávenia. Dočasne zasiahnutie neurónov mozgu na vysielanie určitej emócie, neuveriteľné, prečo to len nenapadlo niekoho skôr? No na tom nezáleží, takýto živý som sa necítil už milénia, znovu som po toľkých rokoch dostal chuť niečo napísať o mojom živote. Som rad že je tu ten prvý zápis z dávnej minulosti , ostane mi ako večný pripomínateľ toho, aký bol život pred znovuobjavením jeho krás, ako malý temný mráčik na jasnej oblohe, pripomínajúci nám búrku z nie tak dávnej minulosti. Teraz je všetko iné, zajtra skúsim nejaké negatívne emócie, čo si pamätám tak smútok a depresie boli hodne silné, teším sa na znovuobjavenie celého spektra emócii.

Zapis tretí:
Nemá to zmysel , idem sa zabiť.