Nokturno.net / tvorba / dílko

Zatvorím oči. Cez tmu a mysež, cez hmotu a život. Pretečiem cezo mňa. Som.
Som mohutný severský pán alebo stará zhrbená vedma. Moje prsty sa zatínajú do drevených opierok dreveného stolca vytepaných do tvarov havravích hláv. Myšlienka a pamäť. Cez ramená mám prehodenú hrubú vlčiu kožušinu. Svit v mojich očiach miesi sa so svitom ohňa- pokušením od Lokkiho, ktorí horí v krbe. Vlasy mi spadajú na plecia a energia preteká vráskami na mojej tvári. Uvožním sa. Oheň mi ohrieva nohy. Moje astrálne ja sa prebúdza. Dvíha sa a stúpa priamo k nohám tomu, čo odkryl tajomstvá rún... K nohím Ódinovým. Čakám na jeho rady, čakám odpovede... Čakám na deň, keď porozumiem jeho hlasu, tónom rún. Čakám a trpezlivo sa mu vydavávam na pospas... Tento svet- jeho svet je taký iný. Otvorím oči a som. Som to opäť ja. Zadívam sa na svoje ruky- malé a bledé. So štíhlimi prstami... Tie budú ryť runy. A volanie Ódinovho hlasu....