Nokturno.net / tvorba / dílko

Amulet visí mu na krku
a osud už chytil ho za ruku.
Kalený meč predstavuje jeho poslednú záruku.
Modlí sa k bohom nech stoja mu po boku.

Keď súmrak padol na prvé hroby
a mesiac dostal ho do nevýhody,
osud sa rozhodol brať svoje plody.
Bude stáť pred súdom posvätnej zloby.

Vypil si posledný kalich vína
a vietor v jeho spálni sviece pozhasína.
Posledné okamžiky sú ako najväčšia vina.
V mene Ódina aj jeho svetlého syna...

Pozdvihol oči k sivým korunám stromov.
Dotkol sa múru, stratil svoj domov.
Zabuchol bránu, hodina zlomov.
Chodníkom do lesa pradávnych gnómov...

Kráčal vlhkou cestou, pršalo na jeho ramená.
Vedel, že ide zabiť beštiu- vedel, čo to znamená.
Pokžakol k žriedlu magického prameňa...
Pradivo jeho života pretla jeho ocež kalená.

Dnes v noci povolal boh vojny muža so srdcom z kameňa,
za všetky hriechy a potom príde premena...