Nokturno.net / tvorba / dílko

Mýtofakti

Poviedka je prológom k chystanej knihe Mýtofakti.

Výťahy z kroniky temnej nevedomosti

...V dobách temna, keď si človek myslel, že je pánom tvorstva a držal sa len faktov, boli mýty boli preňho len rozprávkou. Zabudnuté boli slová "buď požehnaný ten čo nevidel a uveril". Technický rozvoj išiel mížovými krokmi vpred, až astronóm William Strudl vyvinul teleskop s ktorým by sa dalo vidieť na vzdialenosť 20 miliárd svetelných rokov. Vtedy vznikla myšlienka, ktorá spôsobila zmenu toku dejín úboho nevedomých žudí. Strudl vtedy na vedeckej konferencii o vesmíre a časopriestore vyslovil dnes už legendárnu vetu : "Pokiaž uvidíme objekty na takú vzdialenosť, tak zároveň s nimi musíme vidieť aj udalosti s daným časovým posun, takže budeme schopní vidieť vežký tresk"...

...22:45, viditežnosť 95%. Strudl zapína prvýkrát teleskop na plný výkon. Za čas kým sa rozohrieva, skontroluje všetky záznamové prístroje. Hlasové zariadenie oznamuje dokončenie všetkých štartovacích sekvencií. Strudl si nasadzuje ochranné a zapína príjem v očakávaní dosiaž nevideného. Prístroje sa rozbzučali, ale obrazovka ostala čierna. Kde môže byť chyba? Všetky výpočty boli kontrolované minimálne tisíc krát. Musí to fungovať.
A vtedy to prišlo. Žiara intenzity tak vežkej, že si dovtedy takú ani nevedel predstaviť ho doslova pohltila. Po piatich minútach, keď sa mu aspoň trochu ustálil tok myšlienok prekypujúcich stovkami otázok, vyšla zo žiary ruka, ktorá ho uchopila a potom bola už len tma...

...prebrala ho vôňa spáleného jablka. Vôňa spáleného jablka? počkať to je blbosť. Otvoril oči. Ležal na mäkkej pohovke potiahnutej hodvábom farby, ktorú nevedel pomenovať.
"Ale Vám to trvalo." ozval sa hlas za ním.
Strudl sa otočil a posadil. Oproti nemu sede za stolom postarší muž s nohami vyloženými na stole a v ruke držal dymiace jablko.
"Kto ste? Kde som? Prečo ste ma uniesli? Čo tým sledujete? Čo požadujete?" zaplavil ho Strudl prívalom otázok.
Muž za stolom pomaly zdvihol ruku.
"Cigaretu. Na otázky je času dosť"
"Cigaretu? Čože?" nechápal Strudl.
"Dobre ste ma počul. Ostala Vám dúfam tato skvelá neresť? Nesnažte sa mi nahovoriť, že vy žudia ste sa jej zbavili."
Strudl pozrel do vrecka košele a vytiahol Cameliek.
"Bohužiaž mám už len dve. Dúfam, že Vám to bude stačiť."
"Stačí mi jedna podža nej si ich vytvorím kožko budem chcieť. Dáte si aj vy?" opýtal sa Strudla a ponúkol mu jeho vlastnú cigaretu a sám si druhú pripálil o jablko, ktoré potom s potešením zahasil...

...Strudl sa zmätene pozeral na fajčiaceho muža a roztrasenými rukami si takisto si pripálil.
"Toto je pocit na ktorý som čakal viac ako tisíc rokov." povedal muž za stolom a labužnícky si potiahol s cigarety.
"Myslím, že si zaslúžim vedieť s kým mám tú česť. Moje meno William Strudl."
Muž za stolom si ešte raz mohutne potiahol z cigarety a zahasil ju na žabe. Otvoril zásuvku na stole vytiahol z nej ďažších desať Cameliek, puntičkársky si ich zoradil na stole a otočil sa opäť k Strudlovi.
"Teší ma. Ja som Boh."
Strudl sa usmial.
"Myslím, že by sme sa mohli baviť vážne."
Muž sa naň smutne pozrel a neveriacky pokýval hlavou.
"Ach vy žudia. Štvrtý pokus a vždy ste rovnaký. Najprv nič neviete a stále sa obraciate k bohu. Potom sa niečo naučíte a začnete sa tváriť ako by ste pojedli všetku múdrosť sveta, prestanete veriť v boha a držíte sa len faktov. Však aj teraz. Určite si myslíte, že chápete všetkému. Ste presvedčený, že vesmír sa riadi fyzikálnymi zákonmi. Ale aký vesmír. Myslíte tú tapetu s hviezdami, ktorú som tam nalepil, aby ste za Slnkom nevideli len tmu. Predpokladám, že ste určite zistili ako vznikol vesmír a opäť ste ho nazvali, počkajte ako to bol, á áno "Vežký tresk". Vy sa snáď nikdy nevydaríte inak. Myslím, že Vám dĺžim pár odpovedí na vaše otázky, ktorými ako predpokladám, ma o chvížu zavalíte. Navrhujem, aby sme to prebrali u večere."
Vstal od stolu a prešiel ku dverám...

...Strudl sa nestačil diviť. Ironický úškrn vystriedal výraz absolútneho úžasu. Dverami prešli do miestnosti, ktorej rozmery nevedel určiť. Mala síce štyri steny, ale nevedel a ani si netrúfal odhadnúť v akej vzdialenosti od seba. Muž si sadol za stôl a ukázal mu na stoličku oproti.
"Dúfam, že Vás nedesí táto miestnosť. Nekonečňa je totiž mojou najobžúbenejšou. Pokladám ju za svoje vrcholné dielo." luskol prstami a pred Strudlom i pred ním sa objavili poháre vína.
"Jedlo donesú o chvížu. Dúfam, že ste na sladké? Dnes sa vraj pekárom obzvlášť darilo."
Strudl iba nemo sedel.
"Neočakávam, že už ste uveril kto som, ale aj to príde. Á už to nesú"
Okolo stolu sa začali hemžiť tvory, s ktorých nevedel pomenovať ani jedného. Stôl sa rýchlo zaplnil jedlom.
"Dobrú chuť pán Strudl. Nevolal sa tak náhodou zákusok"
"Ďakujem. Aj Vám dobrú chuť."
To bolo jediné čo zo seba vedel dostať...

...po výdatnej večeri keď si Strudl zvykol na prekrásnu a zároveň hrôzostrašnú Nekonečňu, presunuli sa z Bohom do pohodlných lehátok, ktoré levitovali pri strope.
"Čakal som, že ma zasypeš otázkami a ty s ticho. Kde je tá vaša otravná žudská zvedavosť? Vari ste ju nestratili?"
"Nestratili. Tej som mal vždy dostatok. Aj teraz ma napadá množstvo otázok. Ani neviem ktorou začať."
"Aspoň, že si s tých zdržanlivejších jedincov, ktorí sa nepýtajú hlava nehlava. Myslím, že najvhodnejšie bude ak ti poviem všetko od začiatku."...

... "Cigaretu?"
"Rád." Strudl si pripálil a opäť si pohodlne žahol na lehátko.
"Ani si nevieš akú si mi urobil radosť tou cigaretou."
"Ale ak si boh, nemôžeš si ich vytvoriť tisíce, kedy chceš?"
"Môžem aj nemôžem. Dostaneme sa k tomu. Takže ako som už predtým naznačil, ste mojím štvrtým pokusom. Prvé tri pokusy zlyhali na vašej strohosti a upjatosti. Nevedeli ste prijať nič iné ako fakt. Buď ste sa vykántrili medzi sebou navzájom, alebo ste skántrili všetko okolo až ste nemali čo jesť. Popravde vždy som mal radšej rozprávky ako ten Váš strohý svet. A tak som sa rozhodol tieto dva svety oddeliť. Jeden bol Vaša nuda a druhý môj Raj.
Všetko bolo najprv skvelé môj raj prekvital a Vás som videl len keď som k Vám nakukol cez dvere. Keďže mám rád aj oddych a roboty je tu vždy dosť, vybral som si medzi vami jednu ženu, ktorú som urobil nesmrtežnou a nazval som ju Pamäť. Starala sa o zapisovanie všetkých mojich výtvorov a ja som mal viac času pre seba. A tu prichádzame k prvému pravidlu na ktoré sa nesmie zabúdať : "ZA VŠETKO MÔŽE ŽENA". Po pravde povedané ani Boh nedokáže pochopiť ženskú logiku. Zasypával som ju darmi. Mala všetko na čo si len pomyslela. No že som si občas odskočil k Vám? No to snáď nie je až taký hriech? Boh predsa ani nemôže hrešiť. Pred kým by som sa asi tak ja spovedal? A vtedy prišli prvé problémy." vytiahol ďažšiu cigaretu, ponúkol Strúdla a pokračoval.
"Ako som už spomenul Pamäť zapisovala všetky moje výtvory. Kto by si to mal všetko pamätať. Vo svojich zúrivých chvížkach začala meniť niektoré zápisy, takže som potom nevedel čo ako vyzerá. Najprv mi to moc nevadil trocha rebélie vnesie pikantnosť do vzťahu. Ale potom prišli cigarety. Z cigarety bolo zrazu červené jablko a z popolníku urobila žabu. Už niekedy fajčil jablko? Ani mi nemusíš odpovedať. Je to tak nechutné, že si to ani predstaviť nemôžeš. Po dlhej, predlhej hádke, prosení a hrození som sa odobral k Vám. Cigariet bolo kopy a žien ešte viac. Lenže tá Vaša žudská povaha ma nakoniec aj tak vyštvala späť. Pamäť bola ku podivu kludná, usmievala sa na mňa, nič mi nevyčítala. Bolo mi to divné, ale nechal som to tak. Po nejakom čase došla chuť na cigaretu. Opäť prišli prosby aj hrozby. Opäť som sa rozhodol ísť k Vám. Ale nešlo to. Tá mrcha zabuchla dvere a vymazala zápis o kžučke. vtedy som urobil ďalšie osudnú chybu. V zúrivosti som ju premenil na malé, modré, nemé, levitujúce, zúrivé prasiatko.
Myslel som si, že postačia dva týždne a dôjde k rozumu. A tu prichádzame k
druhému pravidlu : "NECH SA DEJE ČOKOžVEK, ŽENA MUSÍ BYŤ SPOKOJNÁ". Inak je po raji. A tak sa aj stalo. Pamäť zjedla všetky záznamy a ja som ju nedokázal ani premeniť späť, ani otvoriť dvere k Vám. A tak som čakal viac ako tisíc rokov bez cigarety a bez ženy, kedy tie dvere otvoríte. Vieš si predstaviť ten absťák?. Prečo sa pýtam. Žiješ predsa len nejakých úbohých päťdesiat rokov." opäť si zapálil.
"Teraz keď si tie dvere otvoril, tak som ich dal radšej rovno vysadiť. Oba svety pomaly splynú. Vy žudia si pomaly zvyknete, že mýty sú pravdou a fakty klamstvom. Začnete pracovať na novej kronike pomaly budete pátrať v minulosti a dávať veci na pravú mieru. Založíte úrad, fuj to je ale hnusné slovo, ale nech. Založíte úrad pre výskum mýtofaktov. No a ja na základe Vašich výsledkov dám všetko doporiadku. Nuž a to je asi všetko. Už aby som šiel."
"Nemôžte odísť. Mám ešte množstvo otázok." ohradil sa Strudl.
"Aj na tie príde čas. Teraz si oddýchni a od zajtra začni pracovať na úrade. Máš k dispozícii čokožvek potrebuješ. Nesmrtežnosť je samozrejme v cene. A ja už bežím. Cigaretu som už mal. A teraz ma čakajú ŽENY."