Nokturno.net / tvorba / diskuze

BOLESŤ

Blesk preťal oblohu a ona stojí sama uprostred dažďom zmáčaného trávnika. Uprene hľžadí do tmy pred sebou a kvapky dažďa jej stekajú po tvári. Srdce sa jej divo trepoce, prudko dýcha. Bežala dlho, nevediac kade. Dych má ťažký, nedarí sa jej nadýchnuť. Ruky sa jej trasú a mokré vlasy mŕtvo padajú na jej nahé plecia.
Nemôže uveriť, čo sa stalo a že ho už niet. Nikdy už neuvidí jeho tvár, ako na ňu hľžadí tými svojimi hlbokými modrými očami. Pri tej spomienke sa jej srdce zovrie v nečakanom kŕči a jej nádherným telo otrasie nový príval plaču. Slzy sa miesia s kvapkami dažďa a ako bezvýznamné perly dopadajú na jej doráňané chodidlá.
Krv, doteraz ju vidí všade okolo seba a stále cíti jej odpornú pachuť vo svojich ústach. Počuje výkrik, po ktorom nevyhnutne nasleduje hrobové ticho. Túži kričať, vykričať celému svetu svoju bolesť, ale má pocit, že je každému ľžahostajná. ľžudia prechádzajú okolo nej nevenujúc jej ani letmý pohľžad, akoby tam nebola. Akoby bola duch...