Nokturno.net / tvorba / diskuze

Sny dažďových pralesov
v odtienkoch tyrkysovej,
čo prúd rieky odniesol
ako nikým nevidený zlodej…
Kvapkajú mi po lícach…
A ja som opojená.
Snáď vôňou tisíc kvetov.
A ja som odzbrojená-
zraniteľžné dieťa padlých svetov.
A ja som…
Som len spomienka,
aj keď hýriaca farbami.
A ja som…
Odlesk mokrého kamienka.
A život len zdá sa mi.
A kvapky mi stekajú po lícach…
Som naivný hlupáčik,
čo hrá sa so steblami trávy,
listami a koreňmi….
A čo ty môj chudáčik?
Naučíš ma na civilizáciu a nočné správy?
Dočítaš rozprávku?- povedz mi…
Aj tak vieš, že patrím do svojho sveta…
Hoci ma máš uloženú v mobile.