Nokturno.net / tvorba / diskuze

Zbohom,
to slovo som nikdy vyriecť nechcela

Donútil si ma

Vzal si mi moje predstavy o  láske
šmaril si ju do kúta
a nechal ju tam čakať na spasenie
alebo v  samote zomierať
veď je to to isté

Nikdy som nevedela,
čo si vlastne chcel
Nevravel si o  tom

Spomienky ma tlačia v  mozgu
Srdce bije ustráchane
úzkostne sa mi zmieta
v  náručí

Tak veľža
som ti chcela ešte povedať

Zamykám si ústa
Zatváram pred tebou oči
Zapchávam si uši

Už sa ma nemôžeš dotýkať
Nemôžem už počuť tvoj hlas
ktorý mi kedysi vravel
MILUJEM ŤA
Nemôžem ti už povedať to isté
zabilo by ma to ticho,
ktoré by šlo z  tvojich úst

Runaway train
nastupujem do neho
a odchádzam
či utekám
(veď je to to isté)
hoci útek vyzerá tak hlúpo

Zbohom, láska…
Bez teba mi bude lepšie…