Nokturno.net / tvorba / diskuze

Barfus 2

Ráno som sa zobudil, a našiel som na stole lístok od mamy. Vravela v ňom, že odišla za babkou a že tam bude aj náš strýko. Išiel som teda do kuchyne a zapil moju rannú dávku liekov mliekom zo škatule. Lieky začaly pomaly zaberať, tak som si pustil hudbu a znovu si ľahol.
Už bol večer, keď ma zobudil Barfus a bol veľmi znepokojený. Napojil elektródy na môj mozog a škripcovanie začalo. Čím to asi bude? O chvílu zazvonil telefón. Bol to strýko. “Zabil som tvoju mater ty bastard! Poď sa na to pozreť! Teraz aspoň vidíš kto mal pravdu!” Rozhodol som sa teda, že musím ísť za babkou a zistiť kam sa schoval Barfus.
Na druhý deň som vstal, zapil lieky mliekom zo škatule a odišiel na autobus. Počas cesty bola krásna búrka. Barfus bol už celkom kľudný, tak som usúdil, že sa išiel schovať niekde pod postel.
Keď som prišiel k babke, bolo telo už odpratané, babka akurát tepovala krvavé škvrny z koberca a prala pocákané záclony. Strýko sedel v obývačke, jedol arašidy a pozeral Nožnicovorukého Edwarda. Prisadol som si. “Nechápem, ako môže niekto pozerať takéto patetické sračky. Tá baba má síce super kozy, ale ten nožničkár je taký zakomplexovaný debil, že by ju sotva prefikol.” Teraz ma fakt nasral. Nožnicovoruký Edward je môj obľúbený film. Chytil som teda do ruky špagát, zviazal strýka a hodil ho na postel. Rozmýšlal som, čo s ním urobím. Strýko mi nadával a babka akurát vešala na balkóne opraté záclony. Zobral som z kuchyne poriadnu kudlu a rozhodol som sa strýka zarezať. V reále to však bolo iné ako vo sne. Zistil som, že mám strach. Skúsil som ho teda bodnúť. Trafil som ho akurát do dlane a celú som mu ju prepichol. Strýko ďalej nadával a vravel, že ma zreže ako hada. Rozhodol som sa mu uštedriť finálnu ranu. Trafil som ho voľade do chrbta a nôž sa zasekol medzi stavcami. “Ty chuj, veď ja neviem hýbať nohami! Čo si mi to urobil?” Prišlo mi ho ľúto tak som ho tam nechal ležať a odišiel som hľadať Barfusa po byte. Prezrel som všetky skrýše, ale nikde nebol. Odišiel som teda naspäť domov.

Bol pondelok. V pondelok sme mali vždy v škole telesnú, konkrétne plaváreň. Plaváreň som mal rád, lebo tam boli aj baby. Plávali sme a skákali do vody. Neviem prečo, ale zapáčila sa mi jedna baba a dal som sa s ňou do reči. Zrazu medzi nami bolo čosi magické, celý svet sa akokeby zastavil, a jediný pre koho plynul čas sme boli my. Hovorila mi o svojom malom bratovi, ktorý zomrel len nedávno za nevysvetliteľných okolností. Vravela, že pri pitve v ňom našli veľkého zdochnutého chrobáka. Bolo to dojímavé. Môj Barfus odišiel do večnosti. Nastal stav totálneho ukľudnenia a pokoja. Nič sa nehýbalo, len voda sa pokojne vlnila.
Odvtedy uplynulo už veľa rokov a ja a moja spriaznená duša sme žili kľudne v drevenom dome na kopci a sledovali západy slnka, ktoré boli oranžové a krásne.