Nokturno.net / tvorba / diskuze

Cítím sa ako bývalá panna,
čo fňuká nad stratou vlastnej nevinnosti-
pocit jedinečnosti časom odviaty vetrom,
len ubolený rozkrok nahej duše...
Kedy som sa s vami stihla minúť
v čase a priestore?
Koho vlak stál
a koho sa hýbal,
keď sme sa na seba pozerali navzájom z ich okien?
Dezilúzia nikdy nechodí sama,
ruka v ruke s ňou nechcené intímnosti
s mojím vlastným priznaným vekom-
som už tak stará alebo len z vlastnej ríše,
že už nepoznám vašu chuť?
Tézy dňa v rozpore-
má dať -dal
a radosť z toho chýba...
Je to chyba?
Odcudzenie-
od starého ja.
Vytriezvenie-
život v pohybe a tma.
Pre niektorých budem vždy starožitnosť z dávnych rokov,
ale ja už som popredu niekoľko krokov
pred vami...