Nokturno.net / tvorba / diskuze

Čriepok noci, kvapky smrti ,
chladný kameň v objatí brečtanu ,
nočné mrazy a ich deti
zo špičiek kostí ti povstanú...

Krucifixy a spasitelia ohlodaní zubom času,
a zabudnuté nápisy oddávajú sa sviečok jasu,
aby aspoň nachvížu pocíli teplú spásu
a pripomenuli svetu svoju dávnu krásu.

Obrysy stromov vo svite luny
konármi skryjú tvoju krv a moje vášne.
Len ty rozoznel si moje jemné struny.
Len ty si zmyslom každej mojej starej básne.

Každú noc kráčam po tajnej ceste z blata
a tvoj pohžad ma v každej hviezde nádeje máta.
Teraz už poznám meno môjho kata-
potrestaj moje hriechy, nebola som svätá...

Milujem ťa, ťažký trest za moje hriechy
a viem, že hlúpo dúfam márne...
Som duševný upír a ty môj rozklad tichý
si svetlo, slnko moje parné...

Zavrel si ma na mojom tajnom cintoríne,
a čakáš na všetky moje ja- kedy sa pokoríme
a priznáme sa k vyznávaniu Teba v hustom dyme,
hoci ja aj ty vieme, že nezostaneš nikdy pri mne.

Žobrem ti pri nohách, chcem sa napiť tvojej krvi..
Zúfalo ťa nenávidím tak ako svet, samú seba.
Čo nechápeš, že pre mňa si z anjelov ty ten prvý ?
Tak už preraz moje srdce kôlom a pošli ma do neba...

Ak ma nedokážeš temnú milovať...
Na mojom tajnom cintoríne.... Kde sú hniezda búrkových vrán
a kde som ti z vlastných túžob a kostí postavila chrám.