Nokturno.net / tvorba / diskuze

Tvoje gaštanovohnedé oči sa mi hneď pri našom prvom, úplne náhodnom stretnutí vryli do pamäti. Odvtedy ma pohľžad tvojich mačacích očí prenasledoval a nemohla som ťa dostať z mysle. Dala sa z nich čítať tvoja nálada a ich výnimočnosť dávala tušiť tajomnému kúzlu tvojej duše. Mala som pocit, že ty jediný z tohto poblázneného sveta mi rozumieš.
Som introvert. Veď ma predsa poznáš. Svoje tajomstvá a túžby nezvyknem prezradiť nikomu, málokto ma pozná a málokomu ja verím. Sú niektoré typy ľžudí, ktorým intuitívne dôverujem a ty si jeden z nich. Skutočne neviem, čo ma k tomu viedlo, možno naše spoločné záujmy a vzájomné pochopenie, ma presvedčili o tvojej dôveryhodnosti. Nemala som pochybnosti, že by si ma niekedy sklamal alebo vyzradil nejaké moje malé tajomstvo, ktoré som ti poodkryla.
Správal si sa ku mne milo, chvíle strávené s tebou boli slnkom môjho dňa. Tešila som sa na každé naše stretnutie, tvoj úsmev a dobré slovo mi boli najdrahším darom. Tvoj smiech mi bol o to cennejší, že nebolo jednoduché vykúzliť ho na tvojich perách. Dlho po príchode domov sa mi ešte vybavoval tvoj šťastný výraz a žiariace oči. Bol si ako droga – bola som tebou takmer posadnutá. Moderný človek by to nazval zamilovanosťou.
Neviem, či si si to po celý ten čas nevšimol alebo si moje city nechcel vidieť. Je síce pravda, že do človečej duše naskrz nevidno, ale jeho city sálajú navôkol. Mala som z teba pocit, že taký krásny cit, keď si pre niekoho stredom vesmíru, si ešte nezažil. Tak som si vysvetľžovala tvoju neschopnosť vidieť čo sa deje vo mne. Bola z teba cítiť akási neistota, čo ti v mojich očiach iba pridávalo na príťažlivosti. Som dominantný typ a priťahovala ma na tebe aj možnosť ovládať ťa.
Možno si cítil, že chcem od teba niečo, čo ti sama nemôžem dať. Musel si si všimnúť, že neznesiem, aby ma niekto ovládal. Kto by mi vzal slobodu by razom bol mojim nepriateľžom.
Ak je človek zamilovaný, správa sa pred svojim vyvoleným ako hlupák. Nervozita a snaha zapôsobiť zväzuje jeho činy, snaží sa odkrývať iba svoje dobré stránky. Ináč to nebolo ani so mnou. Pri tebe som sa správala úplne ináč ako pri ostatných priateľžoch. Prvýkrát som vtedy zažívala pobláznenie zamilovanosti, dni bez teba boli nekonečne dlhé a tmavé.
Som si vedomá toho, že nie som žiadna krásavica, výzorom iba obyčajná, podpriemerná holka. Verila som, že rovnako ako ja bláznivo milujem teba, sa do mňa zaľžúbiš aj ty. Veď ako sa vraví, že škaredú ženu možno milovať iba šialene. Asi to mám v povahe, ale milujem buď celým srdcom alebo vôbec. Žiadna stredná cesta, iba dva stavy: áno alebo nie.
Odvtedy, čo som ťa stretla, boli pre mňa iní vzduch. Nikto ma nezaujímal, iba ty. Nevediac si okupoval každú bunku mojej mysle a nebolo možné dostať ťa odtiaľž. Neustále som verila, že už to bude dobré, už posunieme náš vzťah o stupienok vyššie a stanem sa najšťastnejším človekom pod slnkom. Hoci som využívala príležitosti užiť si rozkoše s inými, bolo to o ničom, aj v tých najpríjemnejších chvíľžach si ma neopúšťal. Doteraz nám to však nevyšlo. Viem, že nemôžeš za moju zamilovanosť, možno si ani netušil, čo pre mňa znamenáš a tvoje kamarátske správanie som si vysvetľžovala ináč. Ťažko povedať, kde sa stala chyba. Dva roky to bolo stále to isté, ja som neustále verila a nádej ma ani v poslednom momente neopustila. Každú maličkosť som vnímala ako krok bližšie k nášmu spojeniu, no ty si to asi tak nevnímal. Bola som zrejme iba figúrka, ktorá ti pomáhala vyplniť voľžný čas, no ja som po celé tie dva roky bola zaľžúbená, a keď mi to už začínalo byť dlho, nedokázala som sa odmilovať. To je na tej láske zákerné – nie je problém zamilovať sa, zabudnúť na milovaného človeka a nájsť niekoho ideálnejšieho. Vo svojej zamilovanosti som si ťa príliš zidealizovala a bol si pre mňa bezchybný, alebo lepšie povedané, zaľžúbila som sa do vlastnej predstavy. A tak si bol po celú tú dobu neprekonateľžný, zväzoval si mi ruky a nedokázala som sa pohnúť z miesta.
Myslela som na teba každý večer, moja posledná myšlienka vždy patrila tebe, sny boli o našej, verila som, že spoločnej budúcnosti. O vzájomnom porozumení a čistej zmyselnej láske v každom ohľžade. Naše deti, ak by boli po tebe, by boli krásne. Zdedili by po tebe gaštanovohnedé oči a po mne snáď svetlé vlasy. Určite by sme mali početnú rodinu, hoci neviem, ako by som to zvládala, no pre mňa by rodina, teplo rodinného krbu, znamenalo omnoho viac ako hocičo iné.
Boli to iba sny. Nič viac. Ich kontrast s realitou ma strašne ubíjal, no mala som nádej. Nádej, ktorej som nebola ochotná sa tak jednoducho vzdať. Kvôli tomu som ti nikdy nepoložila priamu otázku. Mohol by si úplne potopiť moje nádeje a mňa utopiť vo vlastnej beznádeji.
Urobil si dobre. Nechal si ma vysporiadať sa samu so sebou, urobiť si poriadok v hlave avyskúšala som si odolávať najskrytejším a najzákernejším útokom. Nádej som už stratila a necjcem sa chytať ďalšej falošnej slamky. Pokúšam sa na teba zabudnúť, no navždy mi zostane spomienka na moju „prvú lásku“. Nezariadiš, aby to bolo bez úvodzoviek?