Nokturno.net / tvorba / diskuze

Zavytie- pretlo tmu ako zjavenie Pána,.
Túto jeho noc ovláda od beštie rana.
Vytriezvenie a zmätok- prídu s chladom rána.
Nevie o sebe a ona ho čaká sama.

Les je jeho spovednicou a spln jeho kňazom.
Beží po kamenitej ceste- beží za ňou.
Je rozochvená- noc, posadnutá prvým mrazom.
A on? Jej dôveru ukončí prvou tvrdou ranou.

Strach a bolesť, z milenca má zviera...
Čo ju zachráni? Láska, nádej, viera?
A v rukách odkaz od neho- stále ho má.
Slúbil jej v ňom všetko- že lásku jej dá.

Namiesto toho len smrť, jej nahé mŕtve telo..
Ohlodá ho na kosti, smutné bozky pod imelom.
A v srdci už smútok, no ešte nevie prečo tam je.
Ešte slepá zúrivosť, kým magická noc panuje.

Precitol a jeho telo je opäť jeho telo.
Tesáky zmizli, šialenstvo v ňom na čas odumrelo.
Otvoril oči- je zmätený... A vidí svoje dielo.
A každé slovo z jej výkrikov sa mu v ušiach opäť rozoznelo...

Pochopil, prvýkrát pochopil a preklína Boha.
Že dopustil jej smrť, že spravil z neho tohto tvora.
S očami plnými sĺz, vie že stratil zmysel života..
Boh nespasil ho, teraz musí ho spasiť temnota.

Nahý, pološialený rozbehol sa k rokline a skočil...
Obeť - dieťa noci sa kajá za svoj zločin.
Rád by ju ešte aspoň raz na druhom svete zbadal,
no vie, že sa tak nestane- Boh vo všetkom klamal...

Teraz sa pokloní v pekle.