Nokturno.net / tvorba / dílko

„Učíš sa preto, aby si sa mal lepšie.“

???

Ľžudská ignorácia, tuposť, hrabivosť, egocentrizmus, ctižiadostivosť.
Učím sa preto, lebo niekto to chce. Lebo spoločnosť to chce.
Musím sa učiť, aby som mal lepšie zamestnanie, viac peňazí, vyššie postavenie.
Musím byť zodpovedný, rozumný, mať zdravý pohľžad na svet.
Musím sa prispôsobiť, žiť podľža všetkých spoločenských konvencií.
Musím prestať myslieť a začať poslúchať. Poslúchať a mlčať.

NIE!

Musím? Čo musím? Musím lízať päty stupidite a zvrátenosti? Podriadiť sa?
Čo je to pre vás rozumný život?
Čo je pre vás šťastie?
Majetok? Peniaze? Kariéra?
Prízemnosť, obmedzenosť, materializmus.
Hnev.
Úbohosť a ľžútosť.
Ľžutujem vás, ľžudia. Lebo vy musíte poslúchať a podriadiť sa. Nevidíte inú možnosť.

Zabudli ste snívať. Vidíte svet iba očami. Nedokážete nedôverovať svojim zmyslom a rozumu. Vidíte všetko, no ste slepí. Počujete aj ten najjemnejší zvuk, no ste hluchí.

Bezcitnosť, hluchota a slepota. Ignorácia, nenávisť.

Konvencie.
Povinnosti voči spoločnosti.
Najdokonalejší a najjednoduchší obraz ľžudskej úbohosti a obmezdenosti. Dnes už nikoho nezaujíma, aký je človek a čo nosí vo svojom vnútri. Dôležité je oblečenie, vzhľžad, vystupovanie, poklonkovanie nadriadeným. Zvelebovanie ľžudskej debility na základe spoločenského postavenia.
Pretvárka.
Neznášam pretvárku. Dala by sa použiť ako charakteristika dnešnej doby a bežného človeka. Nikdy nepovedať to, čo si myslím, ak by to vynelo nevhodne. Zahubiť svoj názor a prijať cudzí. Zahubiť svoju myseľž a svoje ideály, zničiť svoje svedomie.

Dokážeš sa ešte pozrieť do zrkadla? A  čo v  ňom vidíš?
Gumený ksicht bez vlastnej duše.


Som šťastný, že zvrátené hodnoty tohto sveta ma nepohltili. Som šťastný, že dokážem snívať a samostatne myslieť. Dokážem byť slobodný a dívať sa na svet srdcom.

Nikdy sa nevzdám svojej slobody, to radšej zomriem. Navždy budem rebelom. Navždy.


(Ak si povieš „problémová mládež“, už to znova nečítaj. Zostaň slepý a „šťastný“).


25/09/2005